2 August 2020

David Sassoli

Prezidènti e Evroputne Parlamentesqo

Seripnasqo vakeripe p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma

76 berś maj anglal, i rǎt kotar o 2-to k-o 3-to avgust, paśpaśe 4000 Rroma, rromnǎ aj ćhavorre sas mudarde gazoça k-o kàmpi e koncentraciaqo and-o Auschwitz-Birkenau.    

Akava sas o traśvalo kùlmi e sistematikone masivone mudaripnasqo, an-dà savo o nazìstǎ mudarde paśpaśe dopaś miliòni rromen aj sinten. Manuśa save kamle te ʒiven aj save sine len sune vaś o avutnipe, sar sarkon maśkar amenθe. 

But vaxt, aj ʒi avdives, o manuśa e buxlone publikosqe ʒanen but cèrra pal-o genocìdi so kerdilo mamuj o Rroma aj o Sìnte e Evropaqe k-o dùjto Sundalesqo Maripe. But cèrra ʒene ʒanen kaj o Rroma sas akuśle aj dikhline sar “asociàlo” aj kriminèlǎ, aj kaj sas deportime, marde aj labǎrde vaś bimanuśikane xatam medikàlo eksperimènte, aj kaj pal odova sistematìko mudarde kaj te oven khosle kotar i màpa e Evropaqi. O “Porajmos”, kaj mandavel “destrùkcia” k-i Rromani ćhib, sas i bistardi konʒ e Evroputne seripnasqi. O biʒanipe aj o bistaripe akale viktimenqo si krìma korkorro pesθe, jekh krìma kaj na trubul amen te keras.  

Ake sosqe o parlamènti e Evropaqo kerda o 2 avgust o sarkonberśutno “Evroputno Dives e Holokaustosqe Seripnasqo vaś o Rroma thaj o Sìnte”. Avdives vakerav k-o anav e Evropaqe parlamentosqo aj k-o anav e Evroputne themutnenqo, te dav patǐv e rromen, e rromněn aj e ćhavorren kaj mudardile k-o dùjto Sundalesqo Maripe. Nikana na trubul te bistras o katastròfe e nakhlipnasqe.

Pal-o dukhavne katastròfe e dujtone sundalutne maripnasqe, i Evròpa ćhivda k-o cèntro o manuśipe, brakhlo thamǎça, demokraciaça aj bazikane hakajença aj amen si te keras buti ileça te legaras akava projèkti anglal aj te zorǎras les sarkon dives maj but. 

Avdives, o rroma pànda si ćhutine rigaθe, diskriminirime aj avrićhute pe sa i Evròpa, aj o parlamènti e Evropaqo kondamnisarel akaja situàcia. Akava modèrno anticiganìzmo butivar vazdinǒl p-o vipal idèje vaś i inferioritèta ja superioritèta, i vipal retorìka e stigmatizaciaqi, i vipal xir kaj pinʒaras kotar o nakhlipe aj kaj anda k-o dukhavne katastròfe e dujtone maripnasqe. 

Akava sikavel kaj pe bibaxt, nane avtomatìsmo k-o siklǒvipe kotar i història. Amen trubul te keras buti zorales kaj te siklǒvas o lèkcie. O seripe na trubul te avel jekh ćućo àkti, ov mangel but zordipe aj mangipe, vi politikano mangipe. 

Amen savorre musaj te maras o anticiganìzmo, p-o sa o nivèle aj sa e labnença. Politikanes k-o evroputno nivèli no vi k-o sarkon Them somʒeno, k-o kheripe, butǎripe, edukàcia aj k-o sastipnasqe sistème, k-i ćhib e nevimatenqi aj k-i populàro kultùra, k-o konversàcie aj k-o ʒivipe sarkon dives. Si pànda but kerimasqe, aj amen si te keras i diferènca.  

O manuśikane aj o civìlo mola kaj dikǎren i evroputni integràcia ka aćhon zorale sadaj te brakhlam len amen, sa amare zorǎça aj bi mukhlo. Akaja si amari dutǐ sar evropǎnǎ. Khonik na trubul te xaćarel pes avrutno k-o akala ondimàta, te na athǒska savorre ovàsa somdośale. 

Amen nane te mukhas nivar i traś ta o teròri te barǒn aj te buxlardǒn k-i Evròpa, aj akaja si i vòrba kaj das savorre.

Seripnasqe vakerimàta

Stéphane Dion

Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa

Webkùjbo kerdo kotar

Webkùjbo dino dumo kotar

Partnèrǎ