Auschwitz Memorial; photo: Documentation and Cultural Centre of German Sinti and Roma.

2 August 2020

Klaus Iohannis

Prezidènti e Rumaniaqo

Mesàźi seripnasqo p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma

And-o Evroputno Dives e Holokaustesqe Seripnasqo, seras o dukha so nakhle o Rroma and-i Evròpa, sa o Dùjto Sundalesqo Maripe, aj das patǐv i memòria akale bidośale viktimenqi. Akaja vòrba si but vasni vaś i Rumânia.

O Seripe si jekh fundamental dimènsia amare ʒivimatenqi. Paśpaśe dopaś miliòni rromani ćhavorre, ʒuvlǎ aj murśa mudardile and-i Evròpa astardi e nazistenθar. And-i Rumânia, 25 000 Rroma sas tradine zorǎça k-i Transnìstria tal i kerdǎrin e rumunikane diktatoresqo aj aleàto e nazistenqo o Ion Antonescu. Paśpaśe 11 000 Rroma mule odothe.

Jekh xasaripe savo naśti te pherdǒl aj savo mukhel jekh dukh so naśti mothoves. But lenθar mule nasvalipnaθar, śilesθar ja bokhaθar. Sigur kamle sistematìko te mudaren len. Diskriminime, laʒakerde, mukhle bi hakajenqo, avrićhudine kotar o dostipe aj agore phandle aj mudarde, o Rroma sas viktìme jekhe kriminalone regimesqe, ande savo sas rasìzmo, teròri, propaganda, persekùcia aj abuzurǎ pe manuśikane hakaja. Ʒanas aj dukhavel amen o fàkti kaj maśkar o mudarne sas vi Rumùnǎ.

Ande akava kritìko vaxt si maj urgènto sar nivar te seras. Amen musaj te dikǎras ʒivdi i memòria e viktimenqi aj te zorǎras o maripe mamuj o Antisemitìzmo, i ksenofòbia aj o deniàlo e Holokaustesqo. Si amen jekh fundamentàlo obligàcia te sarbarrǎras kaj sarkon nevi generàcia ʒanel aj dikǎrel o ćaćipe ʒivdo. O genocìdi e Rromenqo butivar naj pinʒardo ta si maj cèra studime; akalaθar, si vasno te ovel prinʒardo ta sikavdo and-o śkòle, te oven publìko debate pe lesθe, te ovel seravdo putardes. Kana ʒanas o Holokaust ta lesqe dukhavimàta aćhadǒvas te na keras palpalem o dośa e nakhlipnasqe.

Naśti te paruvas i història, no amare dostimàta musaj te aresen o śajipe te siklǒn aj te oven maj laćhe. I Rumânia śaj te dikhlǒl sar jekh modèli and-o prinʒanipe e Holokaustesqo aj o maripe mamuj o Antisemitìzmo. Mo Them prinʒanda pherdes lesqo kalo nakhlipe aj siklilo i lèkcia kotar i devlikani dini vòrba “Nivar maj”. Amen kerdam zorale aj decizìvo padmada vaś te brakhas i memòria e Holokauestesqe viktimenqi aj te maras amen mamuj o ekstremìzmo, i intolerànca, o revizionìzmo aj i diskriminàcia.

O kalo nakhlipe si jekh alàrma savi musaj te sikavel amaro drom avdives. Kamav te sikavav but butǎ so aresla i Rumânia ande akaja dirèkcia p-i umal e edukaciaqi, e sarbarripnasqi, e thamǎqe aplikaciaqi, o buxlǎripe e rodipnasqo pal-o Holokaust: o baxtagorutno śerutnipe e IHRA-qo, - Internacionàlo Aliànca vaś o Seripe e Holokaustesqo, - speciàlo legislàcia mamuj o faśìsto, rasìsto ja ksenofòbo organizàcie aj simbòlǎ aj vi leglislàcia savi rokhel o uśaripe e personalitetenqo save kerde krìme mamuj i śand aj o manuśipe, mamuj o deniàlo aj o bangǎripe e Holokaustesqo, putaripe e Holokaustesqe arxivenqo, vazdipe e Themutne muzeosqo e ʒutikane historiaqo aj e Holokaustesqo.

Akana nabut amen mothovdam palpalem amari determinàca te brakhas i traumatiko memoria amare rromane khetanipnasqi. Vakerav akate pal-i adopcia e Thamǎqi kaj ćhivel o 2to Avgust sar Themutno Dives vaś o Seripe e Holokaustesqo mamuj o Rroma – o Samudaripen.

Pal-o Rroma, mo Them si angaźome zorales te marel pes mamuj i diskriminàcia, i xir ta i marginalizàcia aj vaś te barǎrel i sociàlo inklùzia. O Seripe ovel maj zorvalo kana si kompletome zorale aktença vaś o brakhipe e ververipnasqo, e tolerancaqo aj e manuśikane hakajenqo.

Avdives, and-i Evròpa si but krìze save śaj xarraven amare po centràlo mola. O populìsmo, o ekstremìsmo, i ksenofòbia aj o deniàlo e Holokaustesqo vazdinǒn daravnikanes. Ande akava kontèksti, si amari dutǐ te brakhas o manuśikane hakaja ta te promovuinas o respèkto vaś i thami, o barabar tretmàno maśkar o ʒene bi dikhlo i rasiàlo ja etnìko origìna, i tolerànca, i solidaritèta. Vipal, i edukàcia ta o rodipe pal-o Holokaust si vitàlo vaś o sastipe amare demokracienqo.

Sar Prezidènto e Rumâniaqo, palpalem phenav i bi izdrani angaźàcia munre naciaqi vaś o dikǎripe e Holokaustesqe memoriaqo, i promòcia e demokratikane molenqi aj o maripe mamuj o Antisemitìzmo, o ekstremìzmo, o racìzmo aj i diskriminàcia.

Seripnasqe vakerimàta

Stéphane Dion

Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa

Webkùjbo kerdo kotar

Webkùjbo dino dumo kotar

Partnèrǎ