2 August 2020
Zuzana Čaputová
Prezidènta e Slovakikane Republikaqi
Seripnasqo vakeripe p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma
Dràgo participàntǎ amare virtualone komemoraciaqe,
Avdives das patǐv e 500 000 Rromen aj Sinten save sas mudarde k-o dùjto maripen e sundalesqo. Pe bibaxt, pànda cèra ʒanas pal-o Holokaust e rromenqo.
Pe bibaxt, lokhorres siklǒvas pal-o horòrǎ pe save naśti ʒal i godi aj save ćhinde o baxta ta aćhile lekhavde and-o memòrie specifikone manuśenqe, familienqe ta komunitetenqe. Naj ćak mo mangipe no vi amari responsabilitèta sar dostipe te sarbarrǎras kaj o generàlo publìko siklǒl pal-o Holokaust e rromenqo ta, maj general, pal-i història e rromenqi. Kadia kaj sa amare ćhave siklǒn pala laθe and-i història k-i śkòla. Kadia on śaj siklǒn sode lokhes aj palem sode extrem rizìko si kana jekh grùpa manuśenqi naj maj dikhlini sar manuśa odolesqe so si len vareso diferènto; ja sode si lokhes te labǎres o anglapatǎpe kaj te justifikones i violènca verbàlo, fizìko ja, and-i ekstrèmo vèrsia, ʒi k-o genocìdi. Si te ʒanas amaro nakhlipe te manglam te keras kohezìvo ta tolerànto dostimàta – avdives ta k-o avutnipe.
O Holokaust e rromenqo naśti te bisterdǒl.
Avdives, sar seras i tragèdia e rromenqe aj sintenqe Holokaustesqi, si amari obligàcia, e politikanenqi, te ćhudas zorales sarsavi fòrma racismesqi, antisemitismesqi, anticiganismesqi, homofobiaqi aj aver fòrme e intolerancaqe aj te tordǒvas vaś odola save pecin akaja xir avdives.
Sartovel, si vasno te keras but maj but. I pandemìa kaj tiknǎrdas i komemoràcia akale vasne divesesqi avdives, ćaćimasθe si la vi maj bare bibarabarimàta k-o kondìcie e ʒivipnasqe vaś ande but rromane khetanimàta. Kotar na dòsta paj pimasqe k-o bare bibarabarimàta vaś o rromane ćhave k-o dromandre and-o śkoluipe. Akala kondìcie si jekh reflèkcia amari, amare mangipnasqi te keras than vaś i inklùzia ta te sarbarrǎras kaj savorre śaj te ʒiven and-i demnitèta ta and-o barabaripe. I krìza sikavda amenqe pànda jekh var kaj trebul te keras maj but.
Ande akaja buti sam khetane, rromença aj rromněnça; amaro sombutipe trebul te avel bazome p-o barabar partneriàti. Akava princìpi musaj te ovel reflektome k-o sa amaro dostipe - ćak odolesqe so o rroma si themutne pherde hakajença.
Savorre jekhetane ʒivas pre jekh lùma.
Naj te bisteras!
Palikerav tumen vaś tumari atència.
Statements 2020
Romani Rose
Śerutno e Centralone Sombeśesqo e Germanikane Sintenqo aj Rromenqo
Zuzana Čaputová
Prezidènta e Slovakikane Republikaqi
Alexander Van der Bellen
Prezidènti e Avstriaqo
Stevo Pendarovski
Prezidènti e Vrdlorigutne Makedoniaqo
Helena Dalli
Komisàrka vaś Barabaripe and-i Evroputni Komìsia
Marija Pejčinović Burić
Generàlo Sekretàra e Evropesqe Sombeśesqi
David Sassoli
Prezidènti e Evroputne Parlamentesqo
Wolfgang Schäuble
Prezidènti e Germanikane Bundestagesqo
Stéphane Dion
Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa
Michaela Küchler
Śerutni e maśkarthemutne aliancaqi vaś o seripe e Holokaustesqo
Michael O’Flaherty
Direktòri e Agenciaqo vaś o bazikane hakaja e Evroputne Uniaqi
Ryszard Terlecki
Vice-marśàli e Sejmesqo, Pòlska
Ronald Lauder
Prezidènti e Sundalutne Kongresesqo e Ʒutenqo
Roman Kwiatkowski
Śerutno e Rromenqe Asociaciaqo and-i Pòlska
Dr Piotr M. A. Cywiński
Direktòri e Themutne muzeosqo Auschwits-Birkenau