I ekspozìcia “I història aj i kultùra e Rromenqi” and-o Oświęcim: Dikhipe k-i permanènto ekspozìcia, fòto: Asociàcia e Rromenqi and-i Pòlska.
E Rromenqo maripe vaś civìlo hakaja and-i Pòlska
O berśa pal-o maripe and-i Pòlska si jekh pharo śeraj and-i història e Rromenqi. Kotar verver politikane decìzie i Pòlska sas ispidime te ovel jekh Them homogèno kotar o etnikano dikhan. Kadial, àba and-o berśa 1950 o komunìsto bare raja lie drastìko mezùre te asimilinen e rromen save sas izoluime. O anticiganìsmo and-o vaxt e komunismesqo and-i Pòlska dia drom putarde konflìkte aj violènca mamuj o Rroma. O paruvimàta k-o vaxt e politikane transformaciaqo and-o 1989 na ande khajekh nevipe vaś o Rroma and-i Pòlska. O anticiganìsto konsensus areslo k-o atàka e bandenqe mamuj o Rroma. Asavo ʒungalipe ondilo and-i Mława k-o 1991. Duj divesa, jekh grùpa duj śele ʒenenqi xatarde komplet deśefta khera aj efta apartamènte ande save beśen sas Rroma. O berśa so avile ondile palem but violencaqe àkte mamuj o Rroma.
E paruvimatença phandle e politikane sistemesqe demokratizaciaça agore vi o Rroma xutarde o śajutnipe te vazden civìlo dostipnasqe organizàcie and-i Pòlska. Khrigal i promàcia e rromane kulturaqi aj i buti vaś i edukàcia, on reprezentuin o interèsa e Rromenqe and-i politìka e Polskaqi. Jekh organizàcia kasave premisaça si i Asociàcia e Rromenqi and-i Pòlska, savi vazdisàili k-o 1992 jekhe viramlinaça and-o Oświęcim. Pal odova, k-o 1994, i “likvidàcia” e kadial-akhardesqe “Zigeunerlager” sas komemorisardi angluni var honorarone patronaźença e Polskaqe prezidentosqi Lech Wałęsa.
O Auschwitz si jekh centràlo simbòli vaś o krìme mamuj o manuśipe e 20-tone śeliberśesqe. Akalaθar, o putaripe epermanentone ekspoziciaqo pal-o genocÌdi e nazistenqo p-o Rroma aj o Sìnte and-o 2-to Avgust 2001 k-o Auschwitz-Birkenau si vareso kaj naśti phenel pes pra but sode vasno si. O projèkti lias pes tal i iniciatìva aj p-i responsabilitèta e Dokumentaciaqe aj Kulturalone Centrosqi e germanikane Rromenqo aj Sintenqo k-o paśutno sombutipe e Auschwitzesqe Memorialeça, e Rromenqe Asociaciaça and-i Pòlska, aj vi rromane organizaciença kotar i Holànda, i Ungària, i Serbìa, i Austria aj o Muzèo e rromane kulturaqo and-o Brno. Kotar akaja maśkarthemutni buti, o raipen e Polskaqo anavarda e Romani Rose sar ʒeno e Maśkarthemutne Auschwitzaqe Sombeśesqo and-o berś 2006. Ov avilo o angluno reprezentanto Rrom aj Sìnto. Angluno ande akava drom and-i Evròpa o parlamènti e Polskaqo proklamisarda o 2 August sar o Dives e Seripnasqo e Rromenqe aj Sintenqe eksterminaciaqoro k-o 2011.
Institucionàlo prinʒaripe e Sintenqe aj Rromenqe genocidesqo
![](https://www.roma-sinti-holocaust-memorial-day.eu/wp-content/uploads/2020/07/Kachel-6.jpg)
Permanent preservation of the graves of Holocaust survivors in Germany
The estimated 4000 graves of Holocaust survivors are permanently preserved as family memorials and places of remembrance for future generations
![Soraya Post, former Member of the European Parliament and initiator of the resolution for the recognition of the Roma genocide, together with Raymond Gurême, a French Roma Holocaust survivor and fighter of the French resistance, who addressed members of parliament March 2015](https://www.roma-sinti-holocaust-memorial-day.eu/wp-content/uploads/2020/07/Photo-1-1-scaled.jpg)
Recognition of the Holocaust of Sinti and Roma in Europe
Exhibition “The long path to recognition of the Roma and Sinti Holocaust”
![](https://www.roma-sinti-holocaust-memorial-day.eu/wp-content/uploads/2020/07/2020-OSCE-HMD-publication_Page_01.jpg)
Holocaust Memorial Days
An overview of remembrance and education in the OSCE region
![](https://www.roma-sinti-holocaust-memorial-day.eu/wp-content/uploads/2020/07/Photo-Romow-W-Polsce-scaled.jpg)
E Rromenqo maripe vaś civìlo hakaja and-i Pòlska
Exhibition “The long path to recognition of the Roma and Sinti Holocaust”