Romani Rose

Seravutno àkti k-o Evroputno Dives e Seripnasqo vaś o Genocìdi e Sintenqo aj Rromenqo p-o 2to Avgust 2023 k-o purano nazìsto kàmpi e koncentraciaqo aj eksterminaciaqo Auschwitz-Birkenau

Dràgo vice-prezidènta e Evroputne Parlamentesqi Nicola Beer,

Dràga vice Marśàlo e Senatesqo Kaminski,

Som partikular lośalo te batǎrav o avipe e rajnǎqo Gerda Pohl, savi ka vakerel k-o anav e praʒivdenqo, save baxtǎrav tate ileça,

Baxtǎrav vi o avipe e delegaciaqo kotar o federàlo raipen e Germaniaqo: O generàlo kònsulo Mahnicke, o speciàlo komisàri vaś o seripen e holokaustesqo and-i Federàlo Viramlin e avrutne butěnqo, o Dr Klinke, o komisàri e federalone raipnasqo pal-o anticiganìzmo, o dr. Daimagüler, i minìstra e Justiciaqi kotar i Thuringia, i rani Denstädt, sar vi e mèmbrura taro germanikano bundestag, i rani Polat ta o raj Lindh,

Ranǎ!len aj Raja!len,

Avdives seras o 4,300 Sinten aj Rromen save sas mudarde sar avdives anglal 79 berś and-o Auschwitz, k-i rǎt kotar o 2-to k-o 3-to Avgust. Von sas o palutne ʒene kotar amari minoritèta ande akava kàmpi e eksterminaciaqo save, madikh sar uśtile aj kerde rezistènca, o SS lie aj tradine len k-o livnǎ e gazesqe. Seripnasqe akava, k-o 15to April 2015, o Evroputno Parlamènto deklaronda o 2to Avgust Evroputno Dives e Holokaustesqe Seravipnasqo.

Sam lośale kaj amença aděs i vice-prezidènta e Evroputne Parlamentesqi Nicola Beer si amença vaś te seras aj te seravas e 500,000 Sinten aj Rromen mudarde and-i Evròpa astardi e nazistendar.

O thana sar Majdanek, Sobibor, Jasenovac, Treblinka, Auschwitz, Bergen-Belsen, Buchenwald aj Dachau kerdile o maj bare limoresthana amare minoritetaqe and-i Evròpa.

O Auschwitz a aćhilo sar jekh simbòli e krimaqo mamuj o manuśipe aj o phaglipe e civilizaciaqo so kerde e nazìstǎ mamuj 500,000 Sìnte aj Rroma aj 6 miliònǎ Ʒuta. No vi pal o agor e dujtone sundalutne maripnasqo, akaja specifìko fòrma e anticiganizmesqo sa geli. O federàlo prezidènto e Germaniaqo mothovda la akale vorbença and-i Oktòbra 2022:

"O avtoritète, i policìa aj o kriselinǎ diskriminisarde, stigmatuinde ja sikavde najeça sar kriminèlǎ o ʒene e minoritetaqe; and-i akadèmia, i politìka aj i publìko sfèra, o genocìdi e Sintenqo aj Rromenqo sas ućhardo, phendino kaj na ekzistuinda ja khoslo; o mangimàta vaś kompenzàcia nas prinʒande but vrjàma […] kamav te mangav jertipe avdives vi and-o anav amare Themesqo vaś akava dùjto dukhavipe dino e Sinten aj e Rromen and-i periòda pal-o maripe“.

Ranǎlen aj rajalen, o seravipen e viktimenqo kotar o genocìdi e Sintenqo aj Rromenqo na mandavel kaj thovas i doś p-e avdusne generàcie, no jekh ulavdi responsabilitèta vaś i demokracìa aj o thagaripe e thamǎqo. Odolesqe so o seripe e historiaqo mandavel ʒivdipe e responsabilitetaqo vaś akana.

Amen dikhas bare griźaça o anti-demokratìko phiravimàta aj o violènto extrem-daxno ekstremìzmo sar buxlardǒn and-i Evròpa, savo sikavdǒl palpalem violenciaça mamuj o Sìnte aj Rroma, mamuj o Ʒuta aj aver minoritète. O anticiganìzmo, o antisemitìzmo aj o racìzmo si palpalem kotor e sarkondivesutne ʒivipnasqo ande but Thema e Evropaqe. I situàcia ande savi ʒiven but Rroma thaj Sìnte ande but Thema palpalem aćhel karakterizuime kotar jekh strukturàlo anticiganìzmo xorutne darriněnça savo ćhudel avri jekh baro kotor amare minoritetaqo, sar themutne ande penqe Thema kaj beśen maj but sar 600 berś, aj ni del len barabar participàcia.

And-i Disǒrigutni Evròpa, misalaqe, jekh baro kotor e Rromenqo ʒivel ande kondìcie sar k-o aparthèidi aj si ćhutine avri and-i umal e edukaciaqi, e kheripnasqi, e butǎripnasqi aj e sastipnasqi. O majpalutne rapòrtǎ e Fundamentalone hakajenqe agenciaqe k-i EU and-o 2022 sikaven sode bari si i anticiganìsto eksklùzia: buteder sar 80% e rromane minoritetaqo special and-i centràlo aj disǒrigutni Evròpa si and-o rizìko e ćorripnasqo aj 50% si and-o pharo ćorripe. I sekregàcia k-o śkoluipe barili k-o palutne berśa, maj but sar 50% e rromane tiknenqo aj ternenqo phirindoj k-o segreguime edukaciaqe institùcie, misalaqe and-i Bulgària aj and-i Slovàkia. And-i România, 40% e minoritetaqe familienqo pànda naj len akcèso k-o pàni pimasqo.

Akala bimanuśikane kondìcie si len lenqe darrinǎ k-o bute śeliberśenqo anticiganìzmo. I manuśikani demnitèta si lini avri kotar i rromani minoritèta ande penqe Thema. Vaś o miliònǎ ʒene amare minoritetaqe, si prastavipe kana - ʒanindoj i bidemnikani situàcia ande savi ʒivel i maj bari minoritèta and-i Evròpa – o oficiàlo vakerimàta liparen o manuśikane hakaja and-i Evroputni Ùnia.

Musaj te ovel i revendikàcia e Evroputne Uniaqi aj laqe Themenqi somdasne, anglal i història te ćhuden avrial i thami o anticiganìzmo vipal ćhande sar o antisemitìzmo. Amen ʒanas kaj o anticiganìzmo sas i kàuza e dukhavimatenqi so kerde o pogròmǎ aj o atàkǎ mamuj amari minoritèta aj ande k-o holokaust and-o nazìsto regìmo.

I Evroputni Unia referil pes barikanes k-i Ćàrta, ande savi o manuśikane hakaja si dine mari mol. Preciz vaś akava, musaj te ovel i buti e demokratikone Themenqe te nimaj phanden penqe jakha anglal o bimanuśikane aj sofora maj bilaćhe kondìcie amare minoritetaqe ande penqe phuvǎ.

Baxtǎras o fàkto kaj i Germània aj varesave aver Thema adoptuinde i definìcia e anticiganizmesqi so dias i Maśkarthemutni Aliànca E Holokaustesqe Seravipnasqi (IHRA) aj prinʒande la vaś implementàcia p-o nacionàlo nivèli. E butǎqi definìcia e IHRA-qi pal-o anticiganìzmo si jekh vasno instrumènti vaś te ćhivas avrial i thami o anticiganìzmo aj te maras amen mamuj lesθe zorales. Amen akharas o Thema somdasne e Evroputne Uniaqe te prinʒanen aj te thoven k-i praktìka akaja butǎqi definìcia e IHRA-qi.

O Centràlo Sombeś dikhel akana sar jekh pozitìvo paruvipe aj jekh signàlo kaj i federàlo kriminàlo policiaqi viramlin, prdal laqo prezidènti o Holger Münch, semnosarda i definìnca e anticiganizmesqi so dias i IHRA, p-o 27to Januàra akava berś, viz i prohibìcia aj i ilegalizàcia sarsave anticiganizmesqe formaqi ande laqi avtoritèta.

Avdives akharav kotar o Auschwitz sa e andrutne ministren e germanikane federalone themenqe te ʒan pal akava padmad, te rodlǎren ʒantrikanes i història e bivortipnasqi and-i policìa k-o nazìsto raipen aj pal-o 1945, aj kadia agore te aćhaven sarsavi racìsto aj anticiganìsto speciàlo registràcia aj kriminalizàcia e Sintenqi aj e Rromenqi p-i bàza lenqe originaqi.

Kotar akava than, akharav o Evroputno Parlamènti aj o raimàta e Themenqe Somdasne k-i EU te priaren o palmukhlipe e Auschwitz-esqo aj te prinʒanen kaj i demnitèta sarkone manuśesqi si biazbandǒver. Si amari khetani buti te ćhivas k-i praktìka akava and-o demokracìe.

Oven saste!