2 August 2020
Romani Rose
Śerutno e Centralone Sombeśesqo e Germanikane Sintenqo aj Rromenqo
Seripnasqo vakeripe p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma
P-o 2-to Avgust 1944, o palutne 4,300 Sìnte aj Rroma save aćhile sas k-o kadial-phendino "Ciganenqo kàmpi" mudardile and-o gazosqe livnǎ k-o Auschwitz-Birkenau. Akava dives si jekh simbòli e Holokaustesqo po maj but sar 500,000 Sìnte aj Rroma and-i Evròpa astardi e nazistenθar.
Amen seras kodola viktìme avdives. Seras sa o viktìme akale genocidesqe aj seras sa o viktìme e nacional socialismesqe.
Vaś o cèra praʒivde save sas bićhalde maj anglal k-o aver koncentraciaqe kàmpe sar butaqe rròbǎ, sas ta aćhol jekh obligàcia te dikǎren i memòria akale krimenqi ta i memòria e viktimenqi.
I Lily van Angeren, savi praʒivda o the camp sar sekretàra e kampesqi and-o kadia-akhardo “Ciganenqo kàmpi” phenda: "Kamav te ovav o muj savo śaj te vakerel vaś sa o mule save aćhile odothe. Kaj vi i lùmia pànda te halǒvel aj te ʒanel so ondilo amenqe”.
Panʒ berś maj anglal, o Parlamènti e Evropaqo deklaronda o 2-to Avgust sar o Evroputno Dives e Seripnasqo, aj o Thema somdasne pànda si mangle te deklaronen o 2-to Avgust sar o Dives e Seripnasqo e Sintenqe aj Rromenqe Holokaustosqo ande lenqe thema. Si vasno amenqe avdives kaj akava 2-to Avgust sas pinʒardo sar dives e seripnasqo and-i Republìka e Polskaqi, o angluno Them and-i Evròpa kaj kerda akaja buti.
O Holokaust e Sintenqo aj e Rromenqo sar vi odova e Ʒutenqo, o masìvo mudarimàta e nazistenqo and-i Evròpa, sas jekh phaglipe e civilizaciaqo, jekh krìma mamuj o manuśipen, savi obligil amen avdives te vazdas amaro krlo mamuj sa o fòrme e rasismesqe aj e nacionalismesqe.
I Evròpa malavel bare pharimàta pe akaja tèma, dikhindoj o racìsto nacionalizmo beślǎrdo ande but thema. O somʒanipe amare demokraciaqo, e thamǎqe thagaripnasqo aj amare evroputne molěnqo naj te maj garantuin i ekzistènca amare demokraciaqi and-o momènti kaj o nacionalìsto pàrtie ande but Evropaqe thema si konfirmisarde and-o alosarimàta precis ande akava racìsto nacionalìzmo. Lùngo vaxt dikhlam o buxlǎripe e xirǎqo mamuj o Sìnte ta o Rroma, mamuj o Ʒuta ta aver minoritète. O atàke and-o Halle palutni Oktòbra ja and-o Hanau and-i Februàra 2020 si ćak o palutne misala kaj sikaven o barǎripe e anticiganizmesqo, antisemitizmesqo aj racismesqo sofòra maj violènto.
O Sìnte aj o Rroma ʒiven and-o Evroputne thema maj but sar 700 berś, amen sam themutne amare Themenqe. O nazìstǎ sas odola save maj anglal astarde amen aj ćhude amen rigaθe, lie amenθar amaro themutnipe, aj pal odova deportonde amen aj agore mangle te mudaren amen sa. I ideològia e nazistenqi sas jekh kombinàcia e mudarne nacionalizmesqi aj e mudarne anticiganizmosqi aj sol duj ondile i bàza aj i justifikàcia sa e Themesqi aj e dostipnasqi. O racìzmi e nazistenqo pe kokalaça kaj sas o ekstrèmo aj radikàlo antisemitìzmo aj anticiganìzmo sas i esènca e Tritone Thagaripnasqi aj akava karakterizuil o Holokaust: jekh krìma mamuj o manuśipe, jekh phagipe and-i civilizàcia unìko and-i història.
O 20-to śeliberś sas semnosardo duje sundalutne marimatença aj marimatença na ginde ande paśpaśe sa o kotora e sundalesqe. Akana, p-o 21-to śeliberś, maladǒvas jekhe situaciaça kaj na sadaj o demkracìe mukhen pen tele, - te phenas ajal, -no vi ande save o princìpe e thamǎqe thagaripnasqe regular si ćhinǎrde aj ande save, - opral sa, - o verver kotora ande amare dostimàta si lenqe phares te den dùma jekh avreça, ja ni kamen te den dùma. Te phenas sa, akaja si jekh situàcia kaj naśti te aćhol sar si aj savi śaj te nakhavas sadaj khetane zordipnaça.
O Auschwitz si o somʒanipe e demokratikone Themenqe molěnqo. Amen sare naśti te aćhovas lalorre aj te śandǎras, na trebul te dikhas pe aver rig kana o racìzmo sikavdǒl, kana o nacionalìzmo irinǒl mamuj i Evròpa, mamuj amare khetane demokratìko molǎ, kana o nacionalìstǎ aj o organizàcie e daxne-rigenqe kamen te khosen amari demokracìa ta o thagaripe e thamǎqo.
Akaja si i obligàcia savi si amen akate k-o Auschwitz-Birkenau ta vaś o manuśa mudarde ande aver kàmpe koncentraciaqe ta eksterminaciaqe ja kotar o SS Einsatzgruppen, aj si jekh obligàcia kaj musaj te malavas khetanes and-i Evròpa.
Statements 2020
Romani Rose
Śerutno e Centralone Sombeśesqo e Germanikane Sintenqo aj Rromenqo
Zuzana Čaputová
Prezidènta e Slovakikane Republikaqi
Alexander Van der Bellen
Prezidènti e Avstriaqo
Stevo Pendarovski
Prezidènti e Vrdlorigutne Makedoniaqo
Helena Dalli
Komisàrka vaś Barabaripe and-i Evroputni Komìsia
Marija Pejčinović Burić
Generàlo Sekretàra e Evropesqe Sombeśesqi
David Sassoli
Prezidènti e Evroputne Parlamentesqo
Wolfgang Schäuble
Prezidènti e Germanikane Bundestagesqo
Stéphane Dion
Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa
Michaela Küchler
Śerutni e maśkarthemutne aliancaqi vaś o seripe e Holokaustesqo
Michael O’Flaherty
Direktòri e Agenciaqo vaś o bazikane hakaja e Evroputne Uniaqi
Ryszard Terlecki
Vice-marśàli e Sejmesqo, Pòlska
Ronald Lauder
Prezidènti e Sundalutne Kongresesqo e Ʒutenqo
Roman Kwiatkowski
Śerutno e Rromenqe Asociaciaqo and-i Pòlska
Dr Piotr M. A. Cywiński
Direktòri e Themutne muzeosqo Auschwits-Birkenau