2 August 2020

Stevo Pendarovski

Prezidènti e Vrdlorigutne Makedoniaqo

Seripnasqo vakeripe p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma

Avdives seras jekh traśvalo dàta e historiaqi kana paśpaśe 4,300 Rroma thaj Sìnte sas mudarde and-o nazistikano koncentraciaqo kàmpi Auschwitz-Birkenau kana sas o dùjto maripen e sundalesqo. Akaja nasvali ideològia kerda te ovel i maj bari bezex and-i història, kaj xasarde o ʒivipe miliònǎ manuśa, maśkar save paśpaśe 500,000 Rroma thaj Sìnti kotar i Evròpa ta o Balkàno.

Madikh so pherdǒn 75 berś kotar o vaʒavipe opral o faśìzmo, varesave aktuàlo fàkte aj ondimàta save ʒivdǎkeren o historìko bangimàta mamuj o rroma pànda keren amenqe grìźa. I intensitèta e racismesqi savi barǒl, o anticiganìzmo, i diskriminàcia aj o xirvalo vakeripe mamuj o komunitèti rromano pànda parvaren lesqi eksklùzia, aj ʒi varekaj vi lesqi izolàcia kotar o aver komunitète. O anglapatǎmàta ta o stereotìpǎ phandle lenqe etnicitetaça aćhon i maj bari lupunz vaś o barabar tratmàni and-o keripe e bazikone hakajenqo aj mestimatenqo. O na-priaripe e genocidesqo mamuj o rroma thaj e sìnte, ta i riciklàźa e bangipnasqi so kerde sas lenqe anglal na mukhen amen te siklǒvas jekh avresθar, jekh avresqe, aj te vazdas mutuàlo paćape, respèkti aj halǒvipe.

O modèrno dostimàta na trubul te mukhen kasave fenomène, vaś save nane moràlo ja etìko justifikàcia, te oven po vasne sar o evroputne molǎ aj o molǎ e moderno demokratìko dostipnasqe generàlo. Isi i responsabilitèta e akanutne generaciènqe te keren putarde dostimàta ande save sarkon manuś, sarsavo te ovel lesqo ling, berśipe, etnicitèta, relìgia ja morthi, te ovel les hakaj vaś jekh dèmno ʒivipe.

Ranǎlen aj Rajalen, Sarine si amen jekh obligàcia te seras o genocìdi e rromenqo aj e sintenqo and-i Evròpa aj and-o Balkàno k-o vaxt e sundalesqe dujtone maripnasqo. O personàlo gevajimàta e praʒivdenqe, lenqi dukh, lenqe xasarimàta aj tràume musaj te avel amenqe sar jekh alàrma kaj te las angaźàcia kaj akaja daravni periòda e historiaqi naj te maj avel palpàlem nijekhe thanesθe k-o sundal.

O korkorro drom so śaj te las karing o ʒamavipe aj i prosperitèta amare dostimatenqi nakhel kotar i promòcia e manuśikane hakajenqi aj mestimatenqi, e solidaritetaqi, e manuśipnasqi aj o mutuàlo respèkti.

Seripnasqe vakerimàta

Stéphane Dion

Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa

Webkùjbo kerdo kotar

Webkùjbo dino dumo kotar

Partnèrǎ