2 August 2020

Wolfgang Schäuble

Prezidènti e Germanikane Bundestagesqo

Seripnasqo vakeripe p-o 2-to Avgust 2020, Memoriàlo Dives e Genocidesqo vaś o Sìnte aj o Rroma

Jekh poèzia kotar o Santino Spinelli si lekhavdi and-o memoriàli e mudarde Sintenqe aj Rromenqe and-o Berlin:

“Jilo ćindo bi dox, bi lav, nikt ruvbé.”

And-o Dùjto Sundalesqo Maripe, panʒ śel xiliàde Sìnte ta Rroma pele viktìme e Nacional Socialistenqe fanatìko eksterminaciaqi ideologiaqe. On sas marginalizuime, publìko laʒakerde aj akuśle, ćorde, registrome p-e racìsto kritèrǎ, sterilizuime zorǎça aj mudarde.

Pala so inklislo and-i Decèmbra 1942 odova so si pinʒardo sar ‘Dekrèti e Auschwitzesqo’, śirdie o sistematìko deportàcie k-o Auschwitz-Birkenau. Biś thaj trin xiliàde Sìnte ta Rroma kotar deśujekh Thema sas line zorǎça aj ćhute k-o “Zigeunerlager”. But cèra aćhile ʒivde. Maśkar o praʒivde si Sìnte ta Rroma save brakhle pen kana kamle te mudaren len k-o gazesqe livnǎ and-o Maj 1944. On lie and-o vast ćhurǎ, xanre, sastrinǎ aj barra. O SS musaj sas te cirden pen. A palem, o mudaripe sa gelo.

And-i rǎt k-o 2-to Avgust 1944, o SS mudarde odole Sinten aj Rromen save aćhile sas and-o Auschwitz: xiliàde ʒuvlǎ, ćhave aj phure. O lila andar i Auschwitzesqi kris phenen kaj “o rovimàta aśundile ʒi zabades and-i rǎt”.

O 2to Avgust si jekh dives rovimasqo vaś o Sìnte aj o Rroma. Akava dives, on seren o Samudaripen – sar phenel pes “genocide” p-i Rromani ćhib. Kotar o berś 2015, o 2-to Avgust si jekh Evroputno memorialesqo dives. Akava dives si vasno vaś te ʒanel o publìko pal-i dukhavni història e maj bare Evropaqe minoritetaqi. Aj bari nevòja si akalaqe. Odolesqe so, vi avdives, o ʒanipe pal-o genocìdi e Sintenqo aj Rromenqo si alarmant tikno, vi and-i Germània.

O Zoni Weisz, savo vakerda anglal o germanikano Bundestag and-o 2011 k-i ceremònia vaś o Dives e Seripnasqo pal-o Viktìme e Nacional Socialismesqo, akharda o genocìdo kerdo mamuj lesqi sel ‘bistardo Genocìdo’. Amen sar Germànǎ si te ovel amen bari laʒ kaj o Sìnte ak o Rroma sas te aʒukeren deśiberśa anglal so te oven prinʒande sar viktìme e Nacional Socialismesqe, aj te ovel len hakaj te len kompenzàcia.

I praʒivdi e genocidesθar i Philomena Franz phenda “O ćaćipe dukhavel, no sadaj leça śaj te vazdas amari loś”.

Ande naj but vaxt, o palutne maśkar odola save ʒivinde akala ondimàta korkorre –sar viktìme ja sar agresòrǎ – maj naj te oven maśkar amenθe. O ćaćipe aćhol – aj sa aćhol jekh ćaćipe savo naj laćho. Sarkon generàcia musaj te dikhel palpalem akava ćaćipen angla laqe jakha. Kotar o Holokaust amaro Them lias i angaźàcia te respektuil aj te brakhel o manuśikano demnipe sarkone ʒenesqo. Akava si o temèli amare liberalone sistemesqo e thaměnqo aj e molěnqo pe save tordǒl ov. Si o fundamentàlo xalǒvipe savo dikǎrel amaro dostipe, savo musaj te ovel brakhlo sarkon fòra. Amen sam sikle te dikhas amaro demokratìko rèndo sar vareso kaj si dino. Naj ćaćes – sar sikaven sarkon dives o ekstremìsto sure aj tendènce.

Vi avdives, but Sìinte ta Rroma xaćaren i marginalizàcia. And-i śkòla, and-e kheripnasqi piàca, and-i butǐ. But lenθar daran te mothoven penqi etnicitèta sosqe daran kotar i diskriminàcia. Sode aćhol kadial, amen naśti te vakeras pal-i sociàlo normalitèta. Akalaqe si but vasni i buti so kerel i Komìsia e Ekspertenqi p-o Anticiganìzmo and-i Federàlo Ministrìa e Andrutne Butěnqi. Trebul maj but edukàcia, informàcia, dialògo aj ʒanipe. Pal-i turbulènto història e Sintenqi aj e Rromenqi. Pa lenqi purani ćhib, lenqe oràlo tradìcie aj zakònǎ nakhavde vorbaça kotar o muj. Pa lenqi ververutni kontribùcia and-o evroputno àrti aj kultùra. Pa lenqe dukha.

Amen musaj te dikhas miśto aj te las sàma kana vakeras pal-o seripen taj o rezultàte aresle ʒi akana. Akava si vi vaś o Memoriàli vaś o Mudarde Sìnte aj Rroma e Evropaqe, savo dikhol pes kotar o Kher e Reichstagesqo and-o Berlin. Akaja si amari dutǐ karing o viktìme.

Seripnasqe vakerimàta

Stéphane Dion

Ambasadòri e Kanadiaqo and-i Germània, Speciàlo reprezentànti e Kanadiaqo k-i EU ta i Evròpa

Webkùjbo kerdo kotar

Webkùjbo dino dumo kotar

Partnèrǎ